Pavol Dobšinský

Pavol Dobšinský
(16. 3. 1828 Slavošovce – 22. 10. 1885 Drienčany)
evanjelický kňaz, redaktor, rozprávkar
Pavol Dobšinský študoval na lýceu v Levoči, kde sa stal členom Jednoty mládeže slovenskej. Po revolúcii tajomník u Samuela Reussa v Revúcej a kaplán u Jána Chalupku v Brezne, neskôr profesor na lýceu v Banskej Štiavnici. Tu redigoval a vydával „časopis pre krásne umenie a literatúru" Sokol. Zvyšok života prežil na fare v Drienčanoch.Pod vplyvom Jána Francisciho sa venoval zbieraniu, skúmaniu, úprave a vydávaniu ľudovej slovesnosti. V spolupráci s A. H. Škultétym vydal v rokoch 1858 – 1861 šesť zošitov ľudových rozprávok pod názvom Slovenské povesti. Obsahujú 64 čarodejných ľudových rozprávok. Boli prepísané z rozličných nárečí do spisovnej slovenčiny a boli literárne štylizované. V roku 1871 pod jeho redakčným vedením vyšli v Matici slovenskej dva zväzky Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčají a povier. V roku 1880 vyšla Dobšinskému kniha Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské. Tvorivým vrcholom celoživotnej práce Pavla Dobšinského je osem zväzkov diela Prostonárodné slovenské povesti. Obsahujú 90 ľudových rozprávok a sú najkompletnejšou zbierkou slovenských rozprávok.

Výberová bibliografia:Slovenské povesti 1., 2. 3., 4., 5., 6., Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské, Prostonárodné slovenské povesti, Trojruža, Slncový kôň, Soľ nad zlato, Prostonárodné slovenské povesti zv. 1 - 3, Slovenské rozprávky, Zakliata hora

V Buviku vyšlo:Trojruža , Tri holúbky