Ľudmila Podjavorinská-Riznerová

Ľudmila Podjavorinská-Riznerová
26.4. 1872 Horné Bzince – 2.3. 1951 Nové Mesto nad Váhom
poetka, prozaička
Ľudmila Podjavorinská-Riznerová základné školské vzdelanie získala v kultúrnom rodinnom prostredí pod vplyvom významného bibliografa a spisovateľa Ľudovíta Riznera. Žila v Novom Meste nad Váhom, kde pracovala ako úradníčka Červeného kríža a zúčastňovala sa na ženskom spolkovom hnutí Živena. Pochovaná je v Bzinciach pod Javorinou, kde má aj pamätnú izbu.Ľudmila Podjavorinská je zakladajúcou osobnosťou umeleckej veršovanej tvorby pre deti. Poéziu pre deti publikovala pod pseudonymom Teta Ľudmila v periodiku Zornička. Základným cieľom jej tvorby pre deti je zušľachťovanie detskej duše uplatňovaním princípu radosti. V tvorbe prináša nóvum v chápaní vlasteneckej výchovy: vlastenecké vedomie buduje prostredníctvom poézie, ktorá upriamuje pozornosť detí na materinský jazyk. V prvej knižke Kytka veršov pre slovenské dietky sa predstavila motívmi z detského života a veršovanou zvieracou epikou, v ktorej prezentuje lásku, priateľstvo a činorodý vzťah k životu. Tento tvorivý princíp uplatnila aj v rozsiahlych veršovaných rozprávkach Zajko Bojko a Čin-Čin. V knižke poviedok Čarovné skielka nastolila problém odcudzenosti, nelásky a samoty. V poviedke Baránok boží psychologicky vykreslila tragický osud dedinského chlapca Ondrejka v prostredí detského sirotinca.

Bibliografia:
Poézia: Kytka veršov pre slovenské dietky (1921), Veršíky pre maličkých (1930), Zajko–Bojko (1930), Medový hrniec (1930), Škovránok (1939), Zvonky (1942), Čin-Čin (1943), Klásky (1947), Už ho vezú (1965 Medový hrnček 1977), Žabiatko (1993).

"Poďme k deťom! Podajme im z našej radosti, z nášho šťastia slobody aspoň iskierku, ktorou zapálime detské dušičky k najčistejšej radosti. Ňou rastie, zveľaďuje sa a zošľachťuje. A zošľachtiť detskú dušičku je najkrajší skutok, aký môžeme vykonať."